Mnoho rodičom je ťažké iba pomyslieť si na to, že ich deti už pomaly rastú, už dávno z nich nie sú detičky, o ktoré sa treba starať. Obdobie, kedy sa začíname so svojimi rodičmi neustále viac a viac doťahovať za domácnosť, pretože už aj vy sami máte na isté veci vlastný názor, zvykne byť to, kedy začíname uvažovať o osamostatnení sa.
Na jednej strane by sme veľmi chceli, na druhej máme strach a svojich rodičov nechceme opustiť. Mladí dospelí začínajú o osamostatnení premýšľať napríklad vtedy, keď si nájdu stáleho partnera, s ktorým si chcú v budúcnosti založiť rodinu, alebo si nájdu zodpovednú prácu, ktorá ich baví, a zistia, že sú schopní už vyžiť aj sami bez podpory rodičov, či vtedy, keď majú pocit, že v dome svojich rodičov už majú nedostatok súkromia, alebo majú pocit, že sa so svojimi rodičmi príliš často hádajú za malichernosti.
Začiatky bývajú ťažké to je všeobecné pravidlo, ktoré platí takmer pre všetko. Či už začíname na novej pracovnej pozícii, začíname nový vzťah, novú školu, alebo bývať v novom meste, či dome. Vytrhnúť sa zo starého zaužívaného systému a zvyknúť si na úplne nový a odlišný môže byť veľmi ťažké, ba až vyčerpávajúce. Ale dá sa to, človek si zvykne veľmi ľahko a to skoro na všetko. Avšak ťažká býva najmä emocionálna stránka veci. Pri sťahovaní sa od rodičov, bývame často krát veľmi smutní. Na jednej strane sme predsa už veľkí, ale na druhej, svojich rodičov milujeme a chceme s nimi byť čo najviac to ide.
A teda tu je tá otázka: ? Myslím si, že to musíte cítiť. Sú situácie, kedy na také veci nie je čas a vysťahovať sa z rôznych dôvodov musíte, ale ak nemusíte a pokiaľ môžete bývať s rodičmi, zbytočne skoro ich neopúšťajte, pretože ak na to nie ste pripravení tak zatiaľ sa asi nie je kam hnať. Počkajte, kým budete všetci na také veľkú udalosť pripravení a verte, že nie len vám sa bude ľahšie odchádzať, ale aj vaši rodičia to prijmú lepšie.