Výnimočná žena, plavkyňa Gertrude Ederle, sa dokázala vyrovnať mužom a preplávala Lamanšský prieplav.

Gertrude Caroline Ederle,žena, ktorá preplávala Lamanšský prieliv,je príkladomvytrvalosti a nezlomnej vôle niečo dokázať a posúvať hranice svojich možností čo najďalej. Táto držiteľka zlatých medailí za plávanie sa narodila sa 23.októbra 1905 v New Yorku, kde žila v rodine nemeckých imigrantov.Tréningy v bazéne.jpg
 
Dvanásťročná so svetovým rekordom
Trudy bola do plávania zbláznená od malička, už vo svojich dvanástich rokoch sa stala členkou klubu Ženskej plaveckej asociácie (WSA), a tak mala možnosť trénovať v krytom bazéne. V rovnakom čase vytvorila nový svetový rekord voľným štýlom na 800metrov a to jej zabezpečilo titul najmladšej rekordmanky v tomto športe. V rozmedzí rokov 1921-1925 sa jej podarilo vytvoriť neskutočných 29 rekordov, amerických a svetových. Jej cieľom na OH v roku 1924 bolo získať tri zlaté medaily, no tento sen sa jej nesplnil.
 
Neúspešný prvý pokus
Medzi profesionálne plavkyne sa dostala v roku 1925 a vtedy dokázala prekonať 22 kilometrov medzi Battery Park v New Yorku a Sandy Hook v New Jersey časom 7 hodín a 11 minút. Tento počin bol akýmsi predvojom výzvy, ktorú prijala spolu s Helen Wainwrightovou: preplávať Lamanšský prieplav. Ostala na to však sama, keďže Helen to kvôli zraneniu musela vzdať. Tréningy absolvovala s Jabezom Wolffom, ktorému sa to podarilo 22- krát, ale spolupráca mala vážne trhliny. Prvý pokus nedokončila, pretože tréner prikázal, aby ju vytiahli z vody, lebo mal pocit, že sa topí, no ona iba oddychovala. Wolf sa dokonca vyjadril, že žena to nikdy nemôže dokázať, čo verejnosť utvrdilo v tom, že Trudy úspech neželal.Medaily za víťazstvo.jpg
 
Potom to prišlo!
Po roku sa však na štart postavila opäť, tentoraz ju sprevádzala sestra Meg a nový tréner Bill Burgess. Čas, ktorý potrebovala na prekonanie rekordu, bol 14 hodín a 34 minút. Amelia Corsonová sa o to tiež pokúsila tri týždne po Trudy, no nezdolala ju, zaostala o 50 minút. Podarilo sa to až Florence Chadwickovej v roku 1950.
 
Nešťastie a chudoba
Šťastie jej však v živote neprialo. V roku 1933 spadla zo schodov, pričom si zranila chrbticu a šesť rokov len ležala. Nakoniec sa však zotavila, no následky osýpok z detstva sa prejavili zhoršením sluchu a ako tridsaťročná už vôbec nepočula. Zostala slobodná a venovala sa trénovaniu detí. Zomrela 30.novembra 2003 po dovŕšení 98 rokov a do Medzinárodnej plaveckej siene slávy ju uviedli v roku 1965.