Archiv rubriky: Vzdelanie

Staré príslovie hovorí „nehnevaj , koho nepoznáš“. Určite sa aj pri čítaní týchto riadkov nájde aspoň jeden horlivý žiak či študent ktorý by najradšej poriadne naložil svojmu učiteľovi alebo profesorovi. A to pekne po škole, možno na férovku, možno len tak rýchlo z tmavého roha. Ale každopádne tú písomku ste predsa vedeli, to iba on ju zle opravil a zaslúži si potrestať. No tu vás musíme dopredu varovať že nieje učiteľ ako učiteľ. A to najme keď na razíte na niekoho ako je Mohamed Sarwar.
 
 
Na prvý dojem tento Mohamed nepôsobil nejak výrazne. Dokonca by sa dalo povedať že nevyčnieval z radu, ba možno by ste si ho na ulici ani nevšimli. No zdanie niekedy klame. A to teda poriadne. Teraz sa asi pýtate samých seba, čo by asi takýto človek zmohol?  Veď nakoniec bol iba vyučujúci na mediálnej stredne škole v Manchestri. Učil informatiku, aby sme boli presný. Všetkým naokolo sa tento muž javil ako dôveryhodný a vyrovnaný človek. Preto boli všetci doslova zdesený po tom čo vysvitlo čo je vlastne zač. Vlastne povedal to sám. Či úmyselne alebo omylom to sa dodnes nevie. Nakoniec, bol to on kto sa prezradil a nie niekto druhý. Tento náš tridsať ročný pedagóg sa venoval totiž drogovej činnosti. Ak totiž nevyučoval svojich žiakov informatiku. Tak viedol, áno správne čítate.On viedol drogový biznis, presnejšie sa tu bavíme o kokaíne. Možno ž úsmevne preto znie aj jeho prezývka. Volali ho The teacher, čo v preklade znamená učiteľ. Dokonca to nebol iba nejaký lokálny manažér. Patril k jedným z najskúsenejších predajcov v tomto segmente. Možno preto ho bolo ťažké dostať pred súd. A možno preto lebo jeho podriadený mohli mať u seba maximálne jeden kilogram drogy ako napríklad kokaín či marihuana. A tak bolo pre políciu ťažké vypátrať či a o aký veľký kontraband sa v skutočnosti jednalo. Samozrejme nebol to iba nejaký obyčajný šéf. Tak ako dbal o svoj vzhľad a vystupovanie, to presne vyžadoval aj od svojich podriadených. Bolo neprípustné arogantné alebo ináč drzé správanie. Nakoniec ho ale ruka zákona dostihla a v roku 2009 ho konečne dostali. Dostal 21 rokov väzenia a tak znova skončil ďalší obľúbený vyučujúci. No niekedy je to asi lepšie.

Vyučovanie v skupine nie je takou novinkou, ako by ste si možno mysleli. Sama za seba môžem povedať, že už aj za mojich čias, kedy som študovala na gymnáziu, sa takáto výučba realizovala. Či už na hodinách jazykov alebo matematiky, fyziky či dejepisu alebo geografie, vždy sa našlo jej využitie. Okrem posilnenia vzťahov medzi žiakmi sa nám učilo lepšie, lebo ako sa hovorí, je lepšie spojiť viac hláv dokopy a vytvoriť viac nápadov.
Navyše sme často boli zmiešaní tak, aby sme obnovili kontakt aj so spolužiakmi, s ktorými sme sa medzi sebou veľmi nekamarátili. Výhodou bolo, že sme sa vedeli vzájomne doplniť a plánovanie nejakého referátu alebo počítanie príkladov na danej hodine nám išlo omnoho rýchlejšie. Každý bol skrátka skvelý v niečom a keďže sme si vzájomne pomohli, výsledok na seba nenechal dlho čakať.
Takáto výučba je skvelá aj pre učiteľa, ktorý by mal byť v modernej dobe akýmsi mentorom. Už by nemal len zanietene prednášať o učivo, mal by nechať študentov, aby boli aktívny a pracovali. V skupinách ich takto vie správne naviesť na daný problém a nechať im priestor, aby sa sami dostali ku výsledku. Pre žiakov, ale i pre samotného učiteľa je tento spôsob teda omnoho efektívnejší. Žiaci si navyše viac zapamätajú, keď na tom musia sami pracovať.
A čo tímové projekty? Tie sú skvelé do budúcna práve aj preto, lebo v dnešnej dobe sú v rôznych firmách uprednostnené práve práce v tíme. Spájajú ľudí, držia kolektív pri sebe a práca je efektívnejšie. Takže navyše vaši žiaci budú mať skúsenosti, aké to je pracovať takto spolu. Okrem iného sa naučia asertívnemu správaniu a kompromisom. Možno v sebe nejaký člen objaví vodcovské schopnosti a iný zase to, že radšej pracuje v pozadí, no je neodmysliteľným článkom pre skvelý výsledok. Takže okrem iného, každý v sebe objaví to, prečo bol stvorený.

Za každým novým predmetom sa ukrýva nejaký nový učiteľ. Alebo aj starý, ale vždy sa tam skrýva niečo nové. Študent len čaká, čo nový predmet alebo učiteľ prinesie. Takúto situáciu sme zažili aj my na nemenovanej univerzite. Predmet ako každý iný. V treťom ročníku v letnom semestri, keď sú študenti radi, že sú radi. Že získali pár dní voľna v týždni na to, aby stíhali písať bakalárske práce.

No bohužiaľ, tento stav sa razantne zmení príchodom nového predmetu. Na prednáške to hneď začne. Učiteľ, ktorý nemá dobré hodnotenia. Tak naňho čakáme s nádejou, že minulí študenti sa snáď zmýlili. No, vyzerá, že neklamali.
Človek sa nemôže ani pohnúť, pretože z neho ide strach. Piť je razantne zakázané, pretože ani na omši v kostole sa nepije a , či je pán učiteľ horší ako pán farár…Tri bodky. Viac k tomu niet čo dodať. O tom, že sme v treťom ročníku ani nemusím spomínať. Máme odovzdávať bakalárske práce, takže s písaním budeme mať dosť veľa starostí. Nie, to pánovi učiteľovi nevadí nám dať napriek tomu navyše napísať na každý týždeň 10 ďalších strán na jeho projekt.

O jeho bodovaní ani nebudem radšej hovoriť. Body nemajú so skutočnosťou veľa spoločného. Je to čisto len o šťastí. Človek – študent sedí nad danou prácou niekoľko hodín, ale pár učiteľ má svoj názor na túto prácu. Nehovoriac o tom, že ani nepovie, čo je v konkrétnej práci zlé. Iba sa len tak, ledabolo vyjadrí, že v niektorých prácach bolo zlé toto a v iných toto. Z toho sa asi veľa nenaučíme, keď nezistíme, čo robíme zle.

Takže my máme razantne zakázané piť, ALE PÁN UČITEĽ SI DONESIE NA CVIČENIE KÁVU, KTORÚ SI VESELO POPÍJA… a povedzme si teda rovno, je takéto správanie vhodné? Aby sa k žiakom na univerzitách vychytených mien správali takto? Podľa mňa je to absolútne nevhodné. Neakceptovateľné. Absolútne zakázané.