Archiv rubriky: Vzdelanie

Za každým novým predmetom sa ukrýva nejaký nový učiteľ. Alebo aj starý, ale vždy sa tam skrýva niečo nové. Študent len čaká, čo nový predmet alebo učiteľ prinesie. Takúto situáciu sme zažili aj my na nemenovanej univerzite. Predmet ako každý iný. V treťom ročníku v letnom semestri, keď sú študenti radi, že sú radi. Že získali pár dní voľna v týždni na to, aby stíhali písať bakalárske práce.

No bohužiaľ, tento stav sa razantne zmení príchodom nového predmetu. Na prednáške to hneď začne. Učiteľ, ktorý nemá dobré hodnotenia. Tak naňho čakáme s nádejou, že minulí študenti sa snáď zmýlili. No, vyzerá, že neklamali.
Človek sa nemôže ani pohnúť, pretože z neho ide strach. Piť je razantne zakázané, pretože ani na omši v kostole sa nepije a , či je pán učiteľ horší ako pán farár…Tri bodky. Viac k tomu niet čo dodať. O tom, že sme v treťom ročníku ani nemusím spomínať. Máme odovzdávať bakalárske práce, takže s písaním budeme mať dosť veľa starostí. Nie, to pánovi učiteľovi nevadí nám dať napriek tomu navyše napísať na každý týždeň 10 ďalších strán na jeho projekt.

O jeho bodovaní ani nebudem radšej hovoriť. Body nemajú so skutočnosťou veľa spoločného. Je to čisto len o šťastí. Človek – študent sedí nad danou prácou niekoľko hodín, ale pár učiteľ má svoj názor na túto prácu. Nehovoriac o tom, že ani nepovie, čo je v konkrétnej práci zlé. Iba sa len tak, ledabolo vyjadrí, že v niektorých prácach bolo zlé toto a v iných toto. Z toho sa asi veľa nenaučíme, keď nezistíme, čo robíme zle.

Takže my máme razantne zakázané piť, ALE PÁN UČITEĽ SI DONESIE NA CVIČENIE KÁVU, KTORÚ SI VESELO POPÍJA… a povedzme si teda rovno, je takéto správanie vhodné? Aby sa k žiakom na univerzitách vychytených mien správali takto? Podľa mňa je to absolútne nevhodné. Neakceptovateľné. Absolútne zakázané.

Všetci študenti by pravdepodobne túžili po nejakej aplikácii alebo programe, ktorá by nám dokázala dostať do hlavy všetky potrebné informácie na skúšku bez toho, aby sme nemuseli nad knihami tráviť celé mesiace. Takýto program ešte bohužiaľ neexistuje a preto si musíme s učením poradiť sami. Aj keď je to občas veľmi náročné, najmä vtedy, ak máme učenia príliš veľa a skoro vôbec nestíhame.

Ako si poradiť so skúškami?

• Termíny – pri skúškovom je veľmi dôležité nepreceniť svoje sily. To znamená, že najlepšie pre vás bude, ak začnete s učením skôr, ako vôbec samotné skúškové začne. V takomto prípade si môžete dať na prvé skúšky hneď aj prvé termíny, nemusíte sa potom naháňať a stresovať, že sa nestíhate učiť. Pre vlastné dobro nekašlite na učenie a venujte mu viac času, aby ste potom nemuseli robiť skúšky celé prázdniny.
• Vlastné poznámky –získať od niekoho poznámky býva občas veľmi dobrý pocit. Uvedomíte si, koľko ste ušetrili času tým, že vám niekto poskytol texty, ktoré by ste si museli inak sami spracovávať. Aj napriek tomu však vždy pamätajte, že vlastné poznámky nám vedia veľmi uľahčiť samotné učenie. Preto, ak aj dostanete už spracované poznámky, najprv si ich sami celé prejdite a prispôsobte si ich svojim potrebám a formám, z ktorých sa vám učí najlepšie.

• Pravidelné rozostupy medzi skúškami –ak máte možnosť, vždy sa sústreďte najmä na to, aby ste mali medzi jednotlivými skúškami aspoň približne rovnaký čas. Prečo je to dobré? Vždy sa môžete plne venovať iba učeniu sa na jednu skúšku a teda máte väčšiu šancu, že sa materiály naučíte kvalitnejšie a detailnejšie. Učiť sa na dva predmety naraz, pričom máte na celé učenie iba 1 – 2 dni je veľmi stresujúce a nakoniec môžete dopadnúť nervovo zrútený s tým, že nespravíte ani jedu skúšku.

Vysoká škola je občas veľmi náročná, nájdite si preto svoj vlastný systém učenia sa, ktorý vám najviac vyhovuje, aby ste si štúdium čo najviac zjednodušili!

Staré príslovie hovorí „nehnevaj , koho nepoznáš“. Určite sa aj pri čítaní týchto riadkov nájde aspoň jeden horlivý žiak či študent ktorý by najradšej poriadne naložil svojmu učiteľovi alebo profesorovi. A to pekne po škole, možno na férovku, možno len tak rýchlo z tmavého roha. Ale každopádne tú písomku ste predsa vedeli, to iba on ju zle opravil a zaslúži si potrestať. No tu vás musíme dopredu varovať že nieje učiteľ ako učiteľ. A to najme keď na razíte na niekoho ako je Mohamed Sarwar.
 
 
Na prvý dojem tento Mohamed nepôsobil nejak výrazne. Dokonca by sa dalo povedať že nevyčnieval z radu, ba možno by ste si ho na ulici ani nevšimli. No zdanie niekedy klame. A to teda poriadne. Teraz sa asi pýtate samých seba, čo by asi takýto človek zmohol?  Veď nakoniec bol iba vyučujúci na mediálnej stredne škole v Manchestri. Učil informatiku, aby sme boli presný. Všetkým naokolo sa tento muž javil ako dôveryhodný a vyrovnaný človek. Preto boli všetci doslova zdesený po tom čo vysvitlo čo je vlastne zač. Vlastne povedal to sám. Či úmyselne alebo omylom to sa dodnes nevie. Nakoniec, bol to on kto sa prezradil a nie niekto druhý. Tento náš tridsať ročný pedagóg sa venoval totiž drogovej činnosti. Ak totiž nevyučoval svojich žiakov informatiku. Tak viedol, áno správne čítate.On viedol drogový biznis, presnejšie sa tu bavíme o kokaíne. Možno ž úsmevne preto znie aj jeho prezývka. Volali ho The teacher, čo v preklade znamená učiteľ. Dokonca to nebol iba nejaký lokálny manažér. Patril k jedným z najskúsenejších predajcov v tomto segmente. Možno preto ho bolo ťažké dostať pred súd. A možno preto lebo jeho podriadený mohli mať u seba maximálne jeden kilogram drogy ako napríklad kokaín či marihuana. A tak bolo pre políciu ťažké vypátrať či a o aký veľký kontraband sa v skutočnosti jednalo. Samozrejme nebol to iba nejaký obyčajný šéf. Tak ako dbal o svoj vzhľad a vystupovanie, to presne vyžadoval aj od svojich podriadených. Bolo neprípustné arogantné alebo ináč drzé správanie. Nakoniec ho ale ruka zákona dostihla a v roku 2009 ho konečne dostali. Dostal 21 rokov väzenia a tak znova skončil ďalší obľúbený vyučujúci. No niekedy je to asi lepšie.

Vyučovanie v skupine nie je takou novinkou, ako by ste si možno mysleli. Sama za seba môžem povedať, že už aj za mojich čias, kedy som študovala na gymnáziu, sa takáto výučba realizovala. Či už na hodinách jazykov alebo matematiky, fyziky či dejepisu alebo geografie, vždy sa našlo jej využitie. Okrem posilnenia vzťahov medzi žiakmi sa nám učilo lepšie, lebo ako sa hovorí, je lepšie spojiť viac hláv dokopy a vytvoriť viac nápadov.
Navyše sme často boli zmiešaní tak, aby sme obnovili kontakt aj so spolužiakmi, s ktorými sme sa medzi sebou veľmi nekamarátili. Výhodou bolo, že sme sa vedeli vzájomne doplniť a plánovanie nejakého referátu alebo počítanie príkladov na danej hodine nám išlo omnoho rýchlejšie. Každý bol skrátka skvelý v niečom a keďže sme si vzájomne pomohli, výsledok na seba nenechal dlho čakať.
Takáto výučba je skvelá aj pre učiteľa, ktorý by mal byť v modernej dobe akýmsi mentorom. Už by nemal len zanietene prednášať o učivo, mal by nechať študentov, aby boli aktívny a pracovali. V skupinách ich takto vie správne naviesť na daný problém a nechať im priestor, aby sa sami dostali ku výsledku. Pre žiakov, ale i pre samotného učiteľa je tento spôsob teda omnoho efektívnejší. Žiaci si navyše viac zapamätajú, keď na tom musia sami pracovať.
A čo tímové projekty? Tie sú skvelé do budúcna práve aj preto, lebo v dnešnej dobe sú v rôznych firmách uprednostnené práve práce v tíme. Spájajú ľudí, držia kolektív pri sebe a práca je efektívnejšie. Takže navyše vaši žiaci budú mať skúsenosti, aké to je pracovať takto spolu. Okrem iného sa naučia asertívnemu správaniu a kompromisom. Možno v sebe nejaký člen objaví vodcovské schopnosti a iný zase to, že radšej pracuje v pozadí, no je neodmysliteľným článkom pre skvelý výsledok. Takže okrem iného, každý v sebe objaví to, prečo bol stvorený.

Dnes nie je štúdium na vysokej škole iba o vedomostiach, ale z veľkej časti o tom, kto si toto štúdium môže dovoliť po finančnej stránke. Slováci o tom vedia svoje, ale je takisto zaujímavé pozrieť sa, ako systém plateného štúdia na vysokej škole funguje v zahraničí. Pripomeňme napríklad, že v Česku je takéto štúdium poskytované zdarma a aj napriek možnej kritike má v tomto smere svoju podstatnú výhodu.

Ale pozrime sa napríklad do USA, kde je systém vysokoškolského vzdelania odlišný. Z vysokej školy odchádza priemerný Američan ako dlžník. Verejné univerzity v USA sú spoplatnené a táto čiastka nebýva práve najnižšia. V prepočte sa táto suma orientuje na circa 15 000 eur / za školský rok. A to vravíme o verejných univerzitách, pričom súkromné školy si pýtajú takmer dvojnásobok. Preto sa asi ani nemôžeme čudovať, že až 44 000 000 Američanov si na štúdium vzalo pôžičku. Ak by sme to mali prerátať na peniaze, respektíve na výšku dlhu týchto študentov, celkový dlh predstavuje zhruba 100 000 000 000 eur.

Táto krajina teda poskytuje príležitosť vzdelania, ale z ekonomického hľadiska sú tu zrejmé medzery. Za zmienku však stojí pripomenúť, že americké univerzity, ako aj súkromné školy sú údajne na veľmi dobrej úrovni, študenti sú okrem iného podporovaní aj v mimoškolských aktivitách, v zakladaní študentských spolkov alebo športových tímov, majú k dispozícii osobného poradcu, nevraviac o kvalitnej úrovni laboratórií, telocvoční, učební, ale aj izieb, respektíve ubytovania.

Zaujímavé je však pozrieť sa aj na ázijské krajiny, pretože je v podstate všeobecne známe, že vzdelanie v týchto krajinách sa radí k tým najkvalitnejším. Aj v tomto prípade vravíme o spoplatnenom štúdiu, ale je tu istá sympatická výpomoc zo strany štátu. Študent platí ročne cca 3 500 eur a ďalších asi 7 500 eur dopláca za študenta štát bez toho, aby sa musel zadlžiť. Táto situácia sa týka konkrétne Japonska, pričom je známe, že štúdium tu prebieha na náročnej úrovni, no aj napriek tomu ho každý druhý Japonec dokončí úspešne. V Číne je to s poplatnením štúdia podobné, no čiastky sú ešte o niečo nižšie. Problém ale tkvie možno v tom, že nie každého na univerzitu prijmú. Na druhej strane je však štúdium dopriate prevažne skutočne usilovným a inteligentým ľuďom.